Ako poznať rýdzosť zlata
Čo znamená rýdzosť zlata, ako určiť rýdzosť zlata
Rýdzosť zlata je označenie, ktoré určuje percento čistého vzácneho kovu v zliatine. Zlato, ale aj ostatné vzácne kovy ako napr. striebro sú používané v rýdzej forme aj ako zliatiny k rôznym účelom. Zlato v rýdzej forme je veľmi mäkký kov a pre použitie k výrobe šperkov, alebo iných ozdobných predmetov sa používa zliatina zlata so striebrom, menej s meďou, alebo v kombinácii s inými kovami ako palladium, zinok, alebo nikel. Vzniknutá zliatina má vyššiu tvrdosť aj farbu a je vhodnejšia k výrobe aj noseniu. Rýdzosť zlata sa určuje už historicky v karátoch, kedy karát je bezrozmerná jednotka rýdzosti zlatých zliatin použitá práve k označeniu rýdzosti zlata. Pre výrobu zlatnických výrobkov býva použité najčastejšie zlato v rýdzosti 14 karátov čo odpovedá množstvu zlata v zliatine 585g zlata na 1000g zliatiny, ďalej 18 karátov s pomerom 750 / 1000g. Tieto zliatiny majú dostatočnú tvrdosť k dennému noseniu šperku, alebo používanie predmetov ako hodinky apod. Rýdzosť je na týchto predmetoch vyznačená vyrazenou puncovou značkou a označením rýdzosti napr. 585.
|
K výrobe dnešných investičných aj investičných zberateľských mincí sa využíva spravidla zlato rýdze, teda zlato o rýdzosti 24 karátov s pomerom kovu 999,9/1000 g. Pri týchto minciach sa nepredpokladá, že by boli používané ako obežné mince a boli silno opotrebovávané. Niektoré mince si z minulosti nesú o niečo nižšiu rýdzosť, kedy v minulosti boli viac využívané v obehu, a preto pre väčšiu odolnosť niesli prímesy tvrdších kovov. Ako príklad môžeme uviesť najstaršiu a najrozšírenejšiu investičnú mincu Krugerrand, ktorá do dnes nesie prímes medi a je razená v rýdzosti 22 karátov s pomerom 91,67 % Au; 8,33 % Cu.
Historické zlaté mince boli razené tiež v nižších rýdzostiach, práve z dôvodu, že sa jednalo o mince obežné, používané bežne k plateniu, najčastejšie boli razené v rýdzosti 21,6 karátov 900/1000g a z tzv. dukátového zlata 23 a 2/3 karátu 986/1000g v zliatine.
Rýdzosť zlata v investičných tehličkách a minciach je presne stanovená výrobcom, teda rafinériou, alebo mincovňou a cena kovu je zásadná zložka ceny mince, alebo tehličky. U historických mincí so zberateľskou hodnotou je cena samotného kovu menej dôležitá, tu je určujúca zberateľská hodnota mince a často u malých, ale vzácnych ročníkov mincí je cena samotného kovu zanedbateľná vo vzťahu k zberateľskej cene mince.
V predošlom článku sme spomínali nutnú opatrnosť pri investíciách do drahých kovov a aj tu platí zásada zveriť sa pri nákupe do rúk odborníka s potrebným zázemím, vybavením a predovšetkým znalosťami, aby sme predišli nákupu falzifikátov, alebo zberateľsky nevýhodného produktu.
